Kurátorský príhovor k výstave Pracovný názov: Bez názvu

type of document: text
imprint date: 2017
number of page: (2)
language: slovenský

notes:
Katedra maľby Akadémie umení v Banskej Bystrici
Na katedre maľby Fakulty výtvarných umení v súčasnosti fungujú štyri ateliéry a jeden prípravný ateliér. Prípravný ateliér vedie Milan Hnat, ďalšie ateliéry sú vedené Ľudovítom Hološkom, Štefanom Balázsom, Rastislavom Podobom a vedúcim katedry Jánom Triaškom. Techniku maľby vyučuje Jana Farmanová. Tento rok ukončil dlhoročnú pedagogickú činnosť Stanislav Balko. Zameranie ateliérov je rôznorodé: od klasického a realistického zachytenia optickej reality, cez expresívne figuratívne zobrazenie po rozmanité podoby abstrakcie. Výučba maľby je doplnená permanentným kresliarskym štúdiom figúry podľa modelu.
Kurátorský príhovor k výstave Pracovný názov: Bez názvu – Expresívna maľba študentov Akadémie umení v Banskej Bystrici
Táto výstava je založená najmä na výbere expresívnych, teda citovo zafarbených a osobne zaujatých študentských malieb. Pretože som presvedčený o prvoradej dôležitosti emócie pri tvorbe, princíp expresie mi poslúžil pri subjektívnom výbere toho najlepšieho, čo sa vyskytlo na školskej výstave v letnom semestri. Koncept výstavy teda nemal žiadne iné obmedzenie: okrem krajinomalieb, zátiší, figurálnych a abstraktných malieb bolo vybraných aj niekoľko grafík a jeden krátkometrážny film.
Filozofické a psychologické predpoklady pre expresívnu maľbu
Raní modernisti počnúc impresionizmom naplno uplatnili princípy expresívnej maľby aj s individualistickým pátraním nerozlučne s ňou spätým - maľovali surovo a autenticky, nepremýšľali nad tým, čo si myslia ostatní. Sebavedomé maľovanie tak, ako sa to nám samým úprimne páči, by sa dalo romanticky prirovnať k spoliehaniu sa len na seba samého v divočine, v tom však spočíva umelecká sloboda. Expresívna maľba, ako aj niektoré iné umelecké vyjadrenia založené na vyjadrení citu ako rocková hudba alebo tvorba beatových spisovateľov (napríklad CharlesaBukowského), odráža súčasné pocity chaotickosti a uznáva čiastočné opúšťanie racionálnej sebakontroly, vníma iracionalitu ako východisko z postmodernej neistoty a úzkosti.
Umenie má schopnosť zakrývať pravdu takým spôsobom, že sa pre nás stáva znesiteľnou a môžeme ďalej žiť. Friedrich Nietzsche to prirovnal k metafore mudrca, ktorý uprel pohľad do nepríjemnej tváre pravdy, následne však sklopil zrak a tento moment nazval umením. Celkovo výrazom život podporujúce klamstvo Nietzsche myslel celý súhrn individuálnych i kolektívnych sebaklamov, ilúzií, fikcií, domnienok a vier tvorených kultúrou, čiže spoločenský mýtus. Náš intelekt sa vyvinul ako nástroj pretvárky umožňujúci zachovanie indivídua, až následne a neprirodzene sa začal používať ako nástroj poznávania. V tomto kontexte je filozoficky plne podložená potreba deformovania figúry, typickej pre expresívnu maľbu, ktorej nejde o snahu zobraziť objektívnu realitu, ale o estetické konštruovanie vlastného výkladu. Vybočenia od ideálneho zobrazenia figúry okrem pocitov prehovárajú aj o charaktere autora, charakteristický rukopis sa prejavuje v každej abstraktnej línii, ale aj v anatomických deformáciách, napríklad uFrancisa Bacona je tozaoblenie tvarov a u Michelangela zmenšené chodidlá. Van Gogh sa vraj vyjadril, že „...toužídělatnepřesnosti, takové anomálie a změnyskutečnosti, z nichžnevzejde lež, ale umělecká pravda mnohempravdivější, než je ta, kterou poskytuje zevní povrch přírody.“ Jednou z najvýraznejších postáv, ktorá to v histórii umenia pochopila, bol Michelangelo, ktorý v čase plného rozkvetu renesancie opustil proporčnú harmóniu a otvoril dvere manierizmu rovnajúcemu sa slobode deformovať ľudskú figúru.
Umelec má pri tvorbe motiváciu vyjadriť emocionálny čin, po ktorom túži, ktorý mu chýba a cíti jeho nedostatok vo svojom živote. Niekedy to znamená využitie agresívnych či nepríjemných zobrazení, dajme tomu v prípade, že autor túži, aby sa nahlas a úprimne ukázalo, čo cíti, nech by to bolo akokoľvek drastické - túži po radikálnom odmietnutí pretvárky. Inokedychce iba precítiť nejakú atmosféru.Pre expresívne maliarske vyjadrenie je nepriaznivý stav „zabehnutia sa“ do každodenných koľají, keď človek nepochybuje o tom, čo sa bude diať ďalej a ani ho nenapadne, že je možné aj niečo iné. Pre okamžité vyviaznutie postačuje spraviť niečo racionálne neodôvodniteľné, nech už ide o akokoľvek banálnu záležitosť (napríklad prechádzka nezmyselným smerom). Počas konania niečoho takého človek cíti vlastnú slobodu - najmä oslobodenie sa od psychologických pút vo vlastnom vedomí, nevie, čo sa bude ďalej odohrávať.Absencia jasnej odpovede núti človeka k tzv. aktívnemu nihilizmu . Racionálna reflexia všetkých oblastí ľudského života, ktorá sa tiahne modernou západnou civilizáciou už od doby francúzskeho osvietenstva a Reného Déscarta, masovo vytvára v ľuďoch ilúziu, že rozumieme svetu. Nietzsche sa odôvodnene obával, že osvietenské ničenie mýtu povedie k pasívnemu nihilistickému blúdeniu ľudskej predstavivosti. Potreba racionálne si nejakým spôsobom vysvetliť fungovanie sveta je však veľmi pochopiteľná, keďže nám prinášailúziu pocitu kontroly a moci nad svojím osudom a životom.„Tím nejkrásnějším, co kdy můžemezažít, je tajemno. Je to ten nejzákladnější pocit, který je vždy na začátkujakéhokolivopravdo¬véhoumění i vědy. Kdo ho nezná, kdo už se nedokáže divit, kdo už nedokáže žasnout, je takříkajícmrtvý a oči má vyhaslé... Vědomí, že existuje něco, do čehonepronikneme, rozumnostsvrchovaněhluboká a krása svrchovanězářivá, kterásenašemu rozumu ukazuje pouzevesvýchnejprimitivnějších podobách...“ Podstata predstavivosti je podľa mňa v súčasnostipodceňovaná – predstavivosť je totižjediným miestom aživotným priestorom, v ktorom je schopnýžiťosobitý charakter a citový temperament človeka. Jednak aby totiž mohol subjekt hocičo v realite realizovať (neplatí to však pre reflexy), musí si to najprv predstaviť – ale už aj samotné hlbšie vnímanie sveta a produkovanie vlastných predstáv a snov je plnohodnotnou manifestáciou seba samého a svojho charakteru. A ak úvahu povedieme ďalej, tak jediným miestom, kde môže žiť predstavivosť, je v tajomstve.

Kurátorský príhovor k výstave Pracovný názov: Bez názvu

Kurátorský príhovor k výstave Pracovný názov: Bez názvu