Viera Sindelárová: Grafika
type: autorská
place of exhibition: Nitrianska galéria (1999- )
date of exhibition: 2005/09/21 - 2005/10/06
note:
http://nitrianskagaleria.sk/event/grafika/
Viera Šindelárová sa v Galérii mladých predstaví dielom, ktoré predstavuje psychosomatický fenomén regresu – návratu do minulých životov, reálne podstúpeným na meditačných terapiách a vizuálne sprítomneným cyklom počítačových printov s defilujúcou veľkoformátovou tlačou na textil.
Proces odkódovania zážitkov z minulých životov v jej pamäti a následné simultánne radenie vnútorných obrazov autorka vizuálne tlmočí premyslenou apropriáciou v podobe filmu, či fotografie. Hľadá vhodné zábery z reálnych filmových príbehov podľa individuálneho výberu a dejovej príbuznosti s regresívnymi zážitkami, ktoré ďalej generuje v počítači.
Vlastný autorský zásah tu predstavuje perokresba. Tak sa akoby evokuje určitý typ psychického automatizmu, svet zmyslových zážitkov z terapie. Technika perokresby je tu len azda logickým posunom čistej vyabstrahovanej formálnosti, ktorú sledovala počas štúdií na katedre grafického dizajnu. Tým, že ňou ale vstupuje do reálnych záberov, ktoré navyše ešte niekedy expozične zdvojuje, jej dáva status gestickej skúsenosti, čim mení pôvodný význam privlastneného obrazu. Vytvára tak nový naratívny cyklus príbehov, fragmentov, simultánne radených obrazov, zámerne štylizovaných do polohy synchronizácie filmového záznamu.
Monochromaticky upravené fotografie determinované selekciou na základe tematickej príbuznosti z regresného zážitku sú charakterizované neustálym vnútorným napätím a úzkosťou. Takto sa možno publiku snaží sprítomniť bezprostredné pocity, akými býva človek zmietaný pri alternatívnych formách psychologickej terapie. Autorka vsádza hlavne na postavy ako nositeľa rôznych kvalít emócií, vzájomnú interakciu párových konfigurácií na záberoch i časopriestor, do ktorého sú včlenené.
Každý úsek – záber z cyklu má pritom svoj uzavretý sujet, ktorý môže existovať aj autonómne bez ostatných obrazov. Tu paradoxne obsah netvorí simultánnosť radenia v deji, ale poukaz na formu postupného odvíjania zážitkov putovania v minulých životov z regresnej meditačnej terapie.
Je nutné zdôrazniť, že autorka nepriniesla z hľadiska inovatívnosti novú, zatiaľ neoverenú autorskú stratégiu, ale sympatickou sa javí jej snaha vizuálne sprítomniť svet diskutabilného nadreálna a metafyziky, čím nastolila otázku polemiky existencie mimozmyslového sveta. Je to azda určitý prísľub do budúcna v hľadaní spracovania nových tém, keďže doba avantgardy a postmoderny spôsobila tematickú vyčerpanosť s následnou krízou vied, čo malo a stále má na svedomí legalizáciu tendenčného spochybňovania čohokoľvek v umení a neustálu reinterpretáciu.
