Tatranská galéria

year of establishment: 2009
city: Poprad (Poprad)
address: Elektráreň, Hviezdoslavova

notes:
História Tatranskej galérie sa datuje odo dňa 13. 5. 1960 a jej prvým sídlom bol Starý Smokovec. Nakoniec sa po niekoľkých zmenách definitívne usídlila v Poprade. Verejnosti približuje najmä tvorbu výtvarných umelcov Spiša a východoslovenského regiónu. Od 26. 10. 2009 sídli v zrekonštruovanej bývalej parnej elektrárni na Hviezdoslavovej ulici. Mesto Poprad Tatranskej galérii elektráreň bezplatne prenajalo v roku 2003 na obdobie 99 rokov - teda do roku 2102. Slávnostnému otvoreniu galérie predchádzala rozsiahla rekonštrukcia, ktorá trvá dodnes a momentálne čaká na vstup do svojej 3. etapy. Všetko sa to začalo v roku 1992 architektonickou súťažou, ktorú vyhral tím architektov Kodoň, Kraus, Kaliský, Zavarský, Greguška. Od tejto doby začína proces rekonštrukcie a záchrany industriálnej stavby známej nielen v Poprade, ale i v širokom okolí. Nasledoval pomerne zdĺhavý priebeh príprav, rôznych podporných akcií a výstav (sponzorovaných ateliérom architektov - autorov) za účelom hľadania potrebných financií pre náročnú rekonštrukciu.
Parná elektráreň postavená firmou Siemens Schuckert Werke slúžila od augusta roku 1912 až do roku 1956 ako zdroj elektrickej energie pre tatranské električky. V čase počiatočnej elektrifikácie elektráreň s parnými turbínami firmy AEG významne prispela k rozvoju elektrifikácie v celej podtatranskej oblasti. Do roku 1992 objekt užíval Tatranský podnik miestneho priemyslu v Kežmarku, ktorý tu umiestnil prevádzku chladiarenstva a veľkokuchyniarstva. V tom istom roku bol vyňatý z privatizácie a dlhodobo prenajatý Tatranskej galérii. Od 19. 9. 2003 je objekt s priľahlým komínom vyhlásený za kultúrnu pamiatku. Poprad bol prvým mestom na Slovensku, ktorý začal využívať takýto industriálny objekt a jeho priestory na kultúrne aktivity. V minulom roku (2009) dostala galéria Cenu predsedu Prešovského samosprávneho kraja za dlhoročný angažovaný a profesionálny prístup pri prezentácii kultúrneho dedičstva a súčasného výtvarného umenia podtatranského regiónu.
text – Tomáš Bujna