Naturálie

zdroj: https://www.whiteweiss.com/naturalie14-dec-2022-20-jan-2022/

type: kolektivní
place of exhibition: White & Weiss Contemporary Art Gallery (White & Weiss Gallery)
date of exhibition: 2022/12/14 - 2023/01/20

note:
White & Weiss Gallery uzatvára rok 2022 výstavným projektom s názvom Naturálie, ktorý predstavuje dve mladé umelkyne a jedného umelca zo silnej košickej scény. Absolvovali Katedru výtvarných umení a intermédií na Fakulte umení TU v Košiciach a v tomto meste pôsobia dodnes. Okrem generačnej a lokálnej príslušnosti sa osobitým spôsobom zaoberajú otázkami krajiny, prírody, prírodnín a skamenelín. Kým hlavným médiom Dováľovej (1991) a Vrancovej (1985) je maľba, pre Machciníka (1989) sú to 3D realizácie a výskum prírodnín.

Obidve maliarky programovo volia vizuálny jazyk na hranici figuratívnosti a abstrakcie. Ich spoločným znakom sú štylizovaná krajina, čisté plochy a fragmenty prírody. U Denisy Dováľovej prevláda farebná skladba telies a zelene, ktoré slobodne levitujú v plochom obrazovom priestore (Príroda 1,3; 2020), alebo sa tu objavujú aj podivné stroje, časoprístroje či mašiny (Mechanizmus, 2016; Dedina 3, 2020). Ide o obrazové ihrisko, na ktorom autorka napriek rozptýleným a ostrým tvarom vyjadruje „zmrazenú“ harmóniu, bezčasovosť či univerzálny poriadok v malom interiéri maľby (Mechanizmus 2, 2016; Phi, 2019).

Monika Germuška Vrancová uprednostňuje modelovanie temných romantických plátien, z ktorých vystupujú detaily organických foriem, kryštálov (RNA bez života I – II, 2020), či svet tajomných vesmírnych pásiem, psychologickej nočnej atmosféry s hviezdami (Súhvezdie smrti, 2019; Solárny model, 2021). V jej maľbách ožíva „zamatová“ temnota, začarované krajiny v štýle gothic, kde sa zjavujú dlhé tiene, zobákovité lebky, nože a svit mesiaca. Ide o ekologické topografie krajiny aj mysle, v ktorých koraly, stromy, kryštály, nite či tkanivá vytvárajú nový medzipriestor úzkosti, nostalgie a osamelosti, ale aj varovný dystopický podtón zruinovanej krajiny (Skleník, 2021; Pokusy s pestovaním 1 – 2, 2022).

Michal Machciník je zberateľ a výskumník, kombinátor a archeostalker. Z putovania krajinou prináša model „postklasickej vedy“. Vznikajú tak osobité série objektov Pocta ďatľovi, v ktorých spája odliatky dutín vytvorené ďatľom, pur penu, kosti, parohy, nábojnice a pod. (Dutina, v ktorej sa utvára čas A – D, 2022). Ďalej prináša Reliéfy pre Latoura, kde kombinuje staré technické výkresy, geometrické kresby a subfosílne drevo, kosti, plastové hračky, šišky, mušle, zázvor atď. (Tvrdomer Rockwell, Subfosílny obrat; oba 2021 – 22). Vznikajú aj drobné plastiky (v spolupráci s pracoviskom SAV v Košiciach), kde sa stretávajú hrdzavé kovové konštrukcie, nájdené kosti, ďatlie dutiny (Dromedár, 2021 – 22; Jezuita v Amazónii, 2022). Machciník tak oživuje svet naturálií a vytvára nové nezameniteľné artficiálie ako v niekdajších kabinetoch kuriozít (posledná autorova výstava mala názov Wunderkammer, MVL Košice 2020).