Martin Prudil: Nezbytnost
type: autorská
place of exhibition: Galerie mladých
date of exhibition: 2013/01/08 - 2013/02/27
note:
Výstava Nezbytnost Martina Prudila ponúka tri projekty, ktoré spája kontinuálna časovo neukončená činnosť. Ide o diela: Mazání Boha (2009 – doteraz), Rekonstrukce Boha (2009 – doteraz) a Artmapa (2010 – doteraz). So selektívnym textovo-obrazovým a technologickým princípom vymazávania autor pracuje približne od roku 2008. Vo všetkých troch projektoch jasne ukazuje svoju nedôveru k nekritickému prijímaniu informácií a symptomaticky odkazuje k dielu francúzskeho kultúrneho teoretika Paula Virilia – Informatická bomba (2000), ktorý v tomto diele rozoberá hegemóniu informácií v súčasnom technokratickom svete. Informácie disponujú väčšou mocou ako samotné udalosti, ktorých sa týkajú, podobne ako zobrazenia Boha a relikvie svätých. Ich moc býva paradoxne vizuálne silnejšia ako sila samotnej entity Boha či svätca.
Informačný pretlak sa Martin Prudil rozhodol zahaliť vo všetkých troch dielach do čiernej farby. U autorov pracujúcich týmto spôsobom sa objavuje častejšie práve čierna farba ako napr. v diele Monogramistu T.D. Parte (1976-1978), v ktorom T.D. začierňuje časti textov a fotiek v oznamoch o úmrtiach uverejňovaných v novinách. Začierňovaním zároveň vznikajú u oboch autorov abstraktné kompozície, ktoré evokujú hudobné partitúry. Naopak bielu farbu používa pri vymazávaní Stano Filko, vyrezávanie resp. vystrihovanie napr. aplikujú monogramista T.D. aj Július Koller. Martinovi Prudilovi je myslenie slovenského konceptualistu monogramistu T.D. veľmi blízke a tento cyklus vytvoril mimovoľne bez poznania týchto prác. Podobnosť nachádzame aj v ďalšom diele tohoto mladého autora Mazání Boha, ktoré má paralelu v diele Anonymus (Zastavenie I –X IV, 1998) taktiež od monogramistu T.D., kde si privlastnil „nájdenú amortizovanú krížovú cestu“, ako píše aj kurátorka Petra Hanáková v katalógu Delete. Umenie a vymazávanie vydanom k rovnomennej výstave, ktorá sa konala v Slovenskej národnej galérii v roku 2012. Na obrazoch krížovej cesty od anonymného autora absentujú všetky postavy, po ktorých zostávajú len ploché siluety, medzi ktorými sa mizne aj Kristus. Martin Prudil sa vo svojom dôslednom vymazávaní zameral z božskej trojice len na Boha, Kristus a Duch svätý zostávajú naopak viditeľní. Niekoľkokrát však vzniká situácia, že maliarska kompozícia v dôsledku zvoleného tvaru štvorca, respektíve obdĺžnika, spôsobí aj vymazanie Krista alebo Ducha svätého, čo nepriamo odkazuje aj k ich neoddeliteľnosti resp. Trojjedinosti. Sám autor k tomuto dielu hovorí: „Mazání Boha reaguje na zobrazovaní Boha Otce v dějinách umění a upozorňuje na nezobrazitelnost božské entity, přičemž se však neustále objevují její nové antropomorfní i abstraktní zobrazení, které naopak vzbuzují potřebu gesta jejich vymazání, podobně jako ikonoklastické hnutí již známé z historie. Lidé mají potřebu Boha vidět, když to není možné, sami si ho vizualizují.“ Autor nie je veriaci, ale tieto antropomorfizované podoby považuje za degradáciu božskej entity.
Pre Martina Prudila sa informačný pretlak stal dlhodobou inšpiráciou. V roku 2010 vznikla Art Map, ktorá momentálne vychádza nielen v Prahe ale i v Brne a podáva informácie o aktuálnych výstavách. Martin Prudil vymazal všetky názvy galérií, výstav a mená umelcov, a tak zo všetkých fragmentárnych textov doslova vykresal jeden univerzálny a anonymný hypertext o umení, nezávislý na menách, miestach a ľuďoch.
Animácia Rekonstrukce Boha je simultánne prepojená s projektom Mazání Boha, kde sa Boh stráca v negatíve geometrizácie pôvodného banálneho a historicky sa zmnožujúceho zobrazovania Boha, ktoré v podstate pripomína paralelu k animačnému efektu – akýsi analógovú formu morfingu. V západnej tradícii umenia sa táto geometrizácia stáva podnetom k uvažovaniu o limitoch abstrakcie, pričom autor reaguje na diela klasickej moderny (Kazimir Malevič, Hans Richter)
Tieto tri predstavené práce sú podľa Martina Prudila: „nezbytným pokusem o reflexi sítě vztahů (sociálních, vizuálních), ve které se každý z nás nachází.“ Odtiaľ teda pochádza aj názov výstavy – Nezbytnost.
