Mikuláš Galanda

* 4. 5. 1895, Turčianske Teplice (Turčianske Teplice), Slovensko (Slovakia)
5. 6. 1938, Bratislava (Bratislava), Slovensko (Slovakia)
graphic artist, painter, illustrator

 

nationality: Slovak
sex: male

Mikuláš Galanda
Jadran
1935
malba
olej, plátno
36 x 44 cm
Mikuláš Galanda
Zbojníci
1932
malba
olej, plátno
60 x 50 cm
Mikuláš Galanda
Matka a dieťa hrajúce sa s vtákom
1927-1928
kresba
karton, tuš
150 x 94
Mikuláš Galanda
Stretnutie
1924
litografie (L)
papír
138 x 99
Mikuláš Galanda
Zátišie s jabĺčkami
1935
malba
olej, plátno
25 x 30 cm
Mikuláš Galanda
Zátišie s lampou
1929-1930
malba
deska, olej
30 x 40 cm

word:
Mikuláš Galanda patrí medzi zakladateľov slovenskej moderny, bez ktorého si nevieme predstaviť nielen medzivojnové maliarstvo na Slovensku, ale ani slovenskú maľbu druhej polovice 20. storočia (Skupina Mikuláša Galandu). Začiatky jeho tvorby určovala záľuba v (spočiatku secesnej) línii a obdiv k tvorbe nórskeho maliara a grafika E. Muncha. Jeho prvé práce vznikali v oblasti grafiky a určovali charakter jeho tvorby približne do roku 1926 — 1927. Plynulá krivka, ktorú virtuózne zvládal, tvorí základ jeho tvorby poučenej -izmami, najmä konštruktivizmom, kubizmom, ale aj tvarovou abstrakciou a ďalšími modernými výdobytkami francúzskej maľby. Jeho teoretická pripravenosť a odvaha experimentovať mu umožnili využívať akékoľvek nové formálne maliarske prostriedky. Jeho základným cieľom však bolo zlúčiť európsku výtvarnosť a spevnosť rodnej zeme. Ako sám uviedol: „Slovenské ovzdušie je melancholické, spevné, trochu hranaté, a toto pretvoriť do výtvarníckej mluvy je úlohou slovenského umelca“ (Kálmán, 1939). Toto prepojenie si našlo zopár vyhranených formových výrazov, od neokubistických začiatkov cez metafyzický výtvarný prejav s melancholickým podfarbením a tichým smútkom až po obrazy s jemnou zmyslovosťou a vitálnejšou farebnosťou. Galanda presadzoval autonómnosť umenia, uznával svojbytnosť obrazu a dával mu dar vytvárať niečo autentické a nové: „Funkciou maliarskeho umenia je tvoriť novú emotívnu realitu,“ napísal v umeleckom manifeste v roku 1930. Bez ohľadu na ladenie jeho tvorby, motivickú orientáciu diel nevynímajúc, neopúšťal pôdu tejto emotívnej reality, pôdu lyrickej dikcie a spontánnosti a hravosti. V zrelom tvorivom období na konci dvadsiatych rokov 20. storočia sa mu podarilo na základe maliarskych vedomostí a skúseností vytvoriť svojrázny spôsob stavania kubistických tvarov a fauvisticky chápanú farebnosť. Príznačnou charakteristikou pri hodnotení Galandovho umenia sa stala mimoriadne príjemná symbióza tradičného námetu a moderného prejavu, pričom k tradičnému námetu patria osvedčené krajinné výseky s horskou tematikou alebo dedinské výjavy zo života, postavy pastierov, zbojníkov, roľníkov a pod, k modernému prejavu zas aplikovanie formálnych výdobytkov svetového moderného, resp. vo viac odvážnej podobe avantgardného umenia. Najvýraznejšie miesto v jeho tvorbe však zastáva práve emotívna stránka obrazu vnímaná ako plnohodnotný a nosný prvok umenia. Jeho naturelu blízka intímnosť sa najintenzívnejšie prejavila v tzv. ružovom období, ako aj vo finálnej fáze charakterizovanej množstvom štylizovaných komorných portrétov dedinských žien, dievčat a madon.

nedbalka.sk, 24.8.2017

notes:
studia:
- 1914-1916 Akademie výtvarných umění v Budapešti
- 1922 Uměleckoprůmyslová škola v Praha
- 1923-1927 Akademie výtvarných umění v Praze

Od roku 1922 přátelství s Fullou, vydávali spolu Súkromné listy (1930-1932), vyšla pouze 4 čísla, v nichž chtěli informovat "slovenskou veřejnost o novém malířství, které je nám alfou a omegou", založit "jakousi tribunu vyrůstající ze základu nekompromisního boje o nové umělecké směry, o nové malířství vůbec."

V roce 1930 vstoupil do Svazu slovenských umělců a stal se členem Umělecké besedy slovenské